v auguste je na horách tridsať stupňov a nikto nerieši lyže. presne preto je to najlacnejší mesiac v roku na kúpu použitého výstroja.
ľudia upratujú pivnice a garáže, natrafia na set, ktorý nepoužili dve sezóny, a chcú ho preč. nepotrebujú peniaze. zavadzia im to. v novembri ten istý človek vie, že o mesiac mu na inzerát skočia traja ľudia, a podľa toho sa aj správa.
cenová krivka je predvídateľná a takmer nikto ju nevyužíva
ceny na bazároch sledujem už pár rokov a krivka sa opakuje takmer identicky.
júl a august sú dno. slušné dospelácke lyže so slušným viazaním, povedzme 160 až 170 cm, päť rokov staré, hrany v poriadku, idú v auguste za 110 až 140 eur. ten istý pár v druhej polovici novembra, keď padne prvý sneh a všetkým naskočí panika, stojí 170 až 200. štyri mesiace, 40 až 60 percent hore, a jediné, čo sa zmenilo, je počasie.
marec a apríl sú druhé najlepšie okno. po sezóne ľuďom dôjde, že tento rok boli na svahu dvakrát, a výstroj sa sype na bazár. ceny sú podobné ako v auguste, občas o kúsok nižšie, ale ponuka je tenšia, lebo veľká časť ľudí to jednoducho hodí do pivnice a spamätá sa až v lete.
od polovice novembra do konca decembra je to najhoršie. vtedy už nekupuješ výstroj. kupuješ vlastnú nepripravenosť.
takže ak vieš, že tento rok pôjdeš na hory, rieš to teraz. máš tri mesiace na to, aby si vyberal v pokoji, dal si to odborne nastaviť a prípadne to vrátil, keď ti to nesadne. v decembri máš tri dni a berieš, čo zostalo.
čo skontroluješ na lyžiach za päť minút
nemusíš byť servisák. stačí vedieť, čo je vyhodené.
hrany. najdôležitejšia vec a väčšina kupujúcich sa na ne ani nepozrie. prejdi nechtom po hrane po celej dĺžke, má zahryznúť. ak sa necht kĺže, hrana je tupá a nabrúsenie stojí 15 eur, žiadna dráma. horšie je, keď je hrana prebrúsená do vlny: pozri sa pozdĺž lyže a uvidíš, že nie je rovná, ale zvlnená. to niekto brúsil ručne, zle a veľakrát. a úplne najhoršie je, keď z hrany zostalo tak málo materiálu, že je takmer zarovno so sklznicou. tá lyža sa už poriadne nabrúsiť nedá.
sklznica. povrchové škrabance sú kozmetika, tie má každá lyža po prvom dni na svahu. zaujímajú ťa hlboké ryhy. prejdi po nich nechtom a cíť, či idú cez plast. ak vidíš pod ryhou inú farbu, prípadne štruktúru jadra, koniec, oprava stojí viac ako samotná lyža.
delamináciu hľadáš z boku, na špičke a na päte. či sa vrstvy nerozchádzajú, či tam nie je štrbina alebo bublina. nedá sa zastaviť, len sa zhoršuje, a väčšinou začne na špičke, kde lyža dostáva najviac.
rok výroby býva vytlačený drobným písmom pri viazaní, na hrane pri pätnom diele alebo na sklznici pri špičke. dvojica číslic, niekedy formát 14/15. keď to nenájdeš, vypýtaj si model a dohľadaj si ho. lyže staršie ako osem rokov nekupujem, ani keď vyzerajú ako nové. lepidlá a živice v jadre starnú aj bez jazdenia a lyža stráca torznú tuhosť. viem, že s tým veľa ľudí nesúhlasí, a poznám aj ich argument: veď to ide. ide. na ľade sa to ale správa ako doska na krájanie.
na snowboarde ešte dve veci
inserty sú závitové vložky, do ktorých sa skrutkuje viazanie. vyskrutkuj jednu skrutku a pozri sa dnu. vytrhaný závit alebo skrutka, ktorá sa točí naprázdno, znamená odpis, lacná oprava neexistuje. najčastejšie to spraví ten, kto viazanie doťahoval akumulátorovým skrutkovačom.
tuhosť si overíš tak, že dosku postavíš na špičku, oprieš o zem a zaťažíš v strede. má sa poddať a vrátiť. ak je mäkká ako guma a nemá odraz, má za sebou 150 dní na svahu a je vyjazdená. presne toto je dôvod, prečo býva lacný snowboard z druhej ruky lacný. do inzerátu ti to nikto nenapíše, lebo sa to nedá odfotiť.
na viazaní a DIN sa nešetrí
nekupuj lyže bez viazania, ak presne nevieš, čo robíš. samostatné viazanie stojí 80 až 150 eur, montáž ďalších 30 až 40, a musíš strafiť kompatibilitu s pätou topánky aj s vŕtaním. z výhodnej kúpy za 60 eur je zrazu dvestovka.
a druhá vec, dôležitejšia: nikdy si nenastavuj DIN sám podľa tabuľky z internetu. tabuľka je verejne dostupná, vyzerá to ako jednoduchá matematika z hmotnosti, výšky, veku a dĺžky podrážky. nie je. na použitom viazaní sú pružiny unavené, stupnica na kolieskach nemusí zodpovedať reálnej sile, a jediné, čo ti povie pravdu, je stroj.
servis ti viazanie nastaví a odskúša na testeri, wintersteiger alebo montana, za 15 až 25 eur. dostaneš papier, že to vypína tam, kde má. zarátaj si to do rozpočtu hneď na začiatku ako povinnú položku, nie ako niečo, čo možno spravíš neskôr.
viazanie, ktoré nevypne, ti zlomí nohu. dvadsať eur je lacnejších ako sadra.
a ešte: viazanie staršie ako pätnásť rokov ti veľa servisov ani nenastaví, lebo už nie je na indikačnom zozname. celkom dobrý dôvod nekupovať naozaj staré sety.
lyže áno, snowboard áno, lyžiarky nikdy
tu ma niekto zroluje a je mi to jedno.
lyže a dosku kúp z druhej ruky bez váhania, sú to kusy hmoty, ktoré skontroluješ očami a nechtom za päť minút. lyžiarky nie.
vnútorná pena sa časom vytvaruje na nohu, ktorá v nej chodila. po zhruba 50 až 60 dňoch na svahu je z toho odtlačok cudzieho chodidla a cudzieho nártu a späť sa to už nevytvaruje. dostaneš botu, ktorá je na jednom mieste vyležaná do voľna a inde tlačí.
mal som takú. štyridsať eur, vyzerala ako nová. druhý deň mi po dvoch hodinách odišiel palec na pravej nohe do toho stavu, keď ho zároveň necítiš a bolí ťa. zvyšok týždňa som sa po každej druhej jazde vyzúval v bufete. ušetril som stovku a prišiel o týždeň.
lyžiarka je jediná časť výstroja, ktorá rozhoduje o tom, či ťa lyžovanie bude baviť. zle sediaca bota ti pokazí každý deň bez ohľadu na to, aké dobré lyže máš pod sebou. nové základné modely s normálnou šírkou kopyta začínajú okolo 150 eur a je to najlepšie investovaná stopäťdesiatka v celom balíku.
jednu výnimku uznávam: bota s naozaj malým počtom dní, ktorú si vieš vyskúšať naživo, obuť na desať minút, prejsť sa v nej a potom ju necháš v predajni termoformovať. to funguje. kúpa boty z fotky poštou nefunguje nikdy, ani za tridsať eur.
prečo pri lyžiach pozerám aj do česka
na počet obyvateľov je v česku výrazne viac lyžiarov ako u nás. krkonoše, jeseníky, orlické hory, šumava. každý rok sa tam vymení obrovský objem výstroja a väčší trh znamená hlbšiu ponuku aj nižšie ceny.
rozdiel na rovnakých modeloch býva 10 až 20 percent v prospech česka. pri sete za 150 eur je to 20 až 30 eur, čo samo osebe nie je dôvod nikam cestovať. dôvod je iný: na českom bazári nájdeš dvoj až trojnásobne viac inzerátov v tvojej dĺžke a tvojej cenovej hladine. hlavná výhoda je výber.
logistika má dve kategórie a treba to povedať na rovinu.
posiela sa bez problémov prilba, okuliare, rukavice, bunda, nohavice, chrániče. bežný balík na výdajné miesto medzi cz a sk stojí 4 až 7 eur a príde do dvoch dní. pri snowboarde rovno počítaj s kuriérom na adresu, doska má 150 až 160 cm a do výdajného boxu sa nezmestí. to je zhruba 12 až 18 eur a pri úspore štyridsiatky to stále dáva zmysel.
lyže sa neposielajú. 170 cm je nadrozmer u každého dopravcu a doplatky ti zjedia celú úsporu, ak to vôbec vezmú. odpoveď je osobný odber a geografia hrá pre nás: z bratislavy do brna 130 km, z košíc do ostravy 250. ak ideš po set za 130 eur a ušetríš 40, samotná cesta sa nezaplatí. ak odber spojíš s víkendom alebo ti to dovezie niekto, kto tade aj tak ide, je to čistý zisk.
a dohodni si vopred, že si to vyskúšaš na mieste. topánky si ber so sebou, nech vie servis nastaviť viazanie na tvoju podrážku. keď predávajúci povie, že vyskúšať to nejde a peniaze mám poslať dopredu, končím konverzáciu. platí to na oboch stranách hranice rovnako.
čo teda v auguste kúpiť
lyže s viazaním pod osem rokov, hrany bez vĺn, sklznica bez ryhy do jadra. snowboard s pevnými insertmi a odrazom. prilbu, ktorá nemala náraz, ideálne s dátumom výroby do piatich rokov. okuliare bez škrabancov na vnútornej strane skla. odev, ktorý je len odev.
lyžiarky nové.
a nechaj si v rozpočte 25 eur na servis a nastavenie DIN. nech je to hotové v septembri a nie 23. decembra o pol piatej, keď má servis dvojtýždňový sklz a ty ráno odchádzaš.
ak chceš vidieť slovenskú aj českú ponuku naraz a hneď zbadať, kde je ten dvadsaťpercentný rozdiel, na to som stavil vloz.it. obidva trhy v jednom feede, bez prepínania medzi dvomi stránkami a dvomi menami.
sneh príde tak či tak. otázka je len, či ho odjazdíš, alebo strávíš prvý deň hľadaním servisu.
-- alex