v každom obchode s nástrojmi stojí pri vchode ten istý stojan. začiatočnícky set: gitara, malé kombo, puzdro, ladička, popruh, trsátka, kábel. 149 eur, niekedy 169. vyzerá to rozumne, dostaneš všetko naraz a nemusíš nič riešiť.
je to najhoršia kúpa v celej predajni.
tých 149 eur sa totiž rozdelí na sedem vecí a na gitaru zostane možno 60. za 60 eur sa nedá postaviť nástroj, ktorý drží ladenie. dostaneš mäkké ladiace mechaniky, nut vypílený nakrivo, pražce s ostrými koncami a struny, ktoré vyhodíš do dvoch týždňov. kombo je desaťwattová plastová krabica s jedným reproduktorom a znie ako rádio v kúpeľni. poznám dvoch ľudí, čo si taký set kúpili. obe gitary skončili do štyroch mesiacov za skriňou.
za tie isté peniaze, presnejšie za 120 až 160 eur, máš na bazári osemročnú yamahu pacifica 112 alebo squier classic vibe. jednu vec. poriadnu.
nástroje nestarnú ako elektronika
osemročný notebook je pomalý. osemročný telefón nedostane aktualizácie. osemročná gitara je gitara.
drevo sa za osem rokov nepokazí, práveže vyschne a ustáli sa. snímač je medený drôt navinutý okolo magnetu a funguje presne tak ako v roku 1962. potenciometer je kúsok uhlíka a hriadeľ.
čo gitaru zabíja, je skladovanie. tri zimy v nevykúrenej chate alebo na povale nad kotolňou a máš problém: vlhkosť skáče, krk pracuje, lepené spoje sa uvoľňujú. tá istá gitara, ktorá osem rokov visela v obývačke a hralo sa na nej raz za mesiac, je prakticky nová.
takže pri hľadaní na bazári neriešiš rok výroby. riešiš, kde ležala.
a keď sa niekto pýta, či nekúpiť lacnú kópiu gibsona les paul za 90 eur namiesto squieru za 140: nie. tie kópie z rokov 2010 až 2015 majú lepený krk pod ostrým uhlom a v mieste, kde krk prechádza do hlavy, majú asi centimeter dreva. láme sa to presne tam a láme sa to často.
kontrola, ktorá trvá päť minút
nepotrebuješ nástroje ani technika. potrebuješ päť minút a nesmieš sa hanbiť.
krk pozdĺž strún
zober gitaru, otoč ju tak, aby si sa díval od kobylky k hlave, a pozeraj po strunách ako po mierke. struny sú rovné, takže ti presne ukážu, čo robí hmatník.
mierne prehnutie dopredu je normálne a chcené, každá gitara má nejakých pár desatín milimetra relief. dolaďuje sa truss rodom, imbusom v hlave alebo pri kobylke, za dve minúty a zadarmo.
hľadáš skrútenie. keď je krk skrútený do vrtule, basová strana ide hore a výšková dole, s tým sa nedá robiť nič. teda dá, volá sa to prebrúsenie hmatníka u fachmana a stojí viac ako celá gitara. skrútený krk znamená otočiť sa a odísť.
spýtaj sa aj na imbus k truss rodu. keď predajca odpovie "aký imbus", vieš, že s gitarou nikdy nikto nič nerobil. nie je to dôvod nekúpiť, len rátaj s tým, že ju dáš nastaviť.
pražce
prejdi prstom po hmatníku pozdĺž strún, v prvých piatich polohách. tam sa hrá najviac a tam sa pražce vyjazdia prvé.
hľadáš jamky. malé priehlbiny presne tam, kde na pražec tlačila struna. keď ich cítiš nechtom, gitara má odohrané. jedna či dve plytké nikoho netrápia. keď sú vyjazdené prvé tri pražce pod všetkými šiestimi strunami, čaká ťa prerovnanie alebo prepražcovanie, čo je 60 až 150 eur navyše.
pri tom si všimni konce pražcov po stranách krku. keď trčia a pichajú do dlane, gitara vyschla. dajú sa opilovať, takže to nie je katastrofa, ale povie ti to, že stála v suchu a teple, alebo že je proste lacná.
potenciometre a jack, so zapojeným kombom
toto vynecháva deväť ľudí z desiatich a je to najlacnejší spôsob, ako zistiť stav elektroniky.
zapoj gitaru do kombá, zapni hlasitosť a jemne potľapkaj prstom po každom potenciometri, po prepínači snímačov a po jacku. potom každým gombíkom pomaly otoč z nuly na desať.
počúvaj praskanie. tiché škrípanie pri otáčaní je zoxidovaný potenciometer, päťeurová súčiastka a pol hodiny so spájkovačkou. hlasité prasknutie pri klepnutí na jack je studený spoj alebo uvoľnený jack, tiež drobnosť. keď zvuk pri pohnutí káblom úplne vypadne, je to buď to isté, alebo prehrdzavený prepínač.
nič z toho nie je dôvod nekúpiť. je to dôvod zjednávať. "musím vymeniť potenciometre, dám ti 100 namiesto 130" funguje prekvapivo dobre, lebo predajca to praskať počul s tebou.
hlava za nutom
toto nepreskakuj, aj keby si nestihol nič iné.
otoč gitaru a pozri sa hneď za nut, na miesto, kde krk prechádza do hlavy. pri lepených krkoch s odklonenou hlavou, teda pri všetkých kópiách les paulu a väčšine epiphonov, je to konštrukčne najtenšie miesto celého nástroja. keď gitara raz spadla zo stojana, praskla tu.
hľadáš tenkú líniu v laku cez celú šírku krku. alebo odtieň, ktorý na malej ploche nesedí. alebo miesto, kde je lak hrubší a matnejší než okolie. dobre zlepená hlava drží roky, to nie je automaticky problém, ale je to zľava 40 percent a nie 10. sám ti to predajca nepovie takmer nikdy.
tak sa spýtaj priamo: "bola tá hlava niekedy prasknutá?" pri poctivom človeku uvidíš odpoveď skôr na tvári než v tom, čo povie.
digitálne piána sú iná disciplína
pri klávesoch je to ešte jednoznačnejšie.
nové 61-klávesové keyboardy za 120 až 180 eur nemajú váženú klaviatúru. pod klávesmi sú pružinky, nie kladivká. na takom nástroji sa nedá naučiť dynamika, teda rozdiel medzi tichým a hlasitým úderom, čo je asi polovica toho, čo klavír vôbec je. dieťa, ktoré rok cvičí na nevážených klávesoch, si vypestuje úder, ktorý mu bude učiteľka pol roka odúčať.
druhá ruka rieši presne toto. yamaha p-45 alebo roland fp-30 sa na bazári pohybujú medzi 250 a 350 eurami, staršia p-105 aj pod 250. osemdesiatosem klávesov, kladivková mechanika, lepšie než čokoľvek nové v rovnakej cene. bez debaty.
kontrola je otravná a musí byť dôkladná. prejdi všetkých 88 klávesov jeden po druhom, nie behom po stupnici, ale postupne, každý zvlášť, dvakrát. raz veľmi jemne, raz naplno.
kláves, ktorý pri jemnom údere nezaznie, hoci susedné áno, má opotrebovaný gumový kontakt. kláves, ktorý pri rovnakom údere znie hlasnejšie alebo tichšie než susedia, to isté. a potom klepot, mechanický zvuk pri návrate klávesu hore: jeden klepotajúci kláves je vec za pár eur, osem klepotajúcich znamená, že do nástroja niekto vylial kolu.
vezmi si vlastné slúchadlá. reproduktory v obchode ti nepovedia nič, výstup na slúchadlá povie všetko vrátane šumu a praskania v jednom kanáli. a vyskúšaj pedál, pedále sa strácajú a originálny yamaha fc3a stojí 50 eur.
prečo pozerať do česka
česko má výrazne väčšiu hráčsku základňu a na inzerátoch je to vidno okamžite. kytary.cz z brna predávajú dvadsať rokov, kamenné predajne aj zásielkovo po celej strednej európe. násobne viac predaných nástrojov, ktoré teraz dožívajú v skriniach a postupne padajú na bazár.
keď som prvýkrát pustil scraper na kategóriu hudba, sk strana vyzerala ako vypredaná polica. na yamahu pacifica 112 nájdeš na bazos.sk päť inzerátov, z toho tri sú z roku 2023 a nikto na ne neodpovedá. na bazos.cz pätnásť aktívnych. ceny bývajú o 10 až 20 percent nižšie, najviac v brne, ostrave a prahe, lebo tam je ponuka najhustejšia.
pacifica, ktorá sa u nás pýta za 150 eur, je v brne za 3 200 korún, teda okolo 128. fp-30 za 350 u nás býva v prahe za 7 500, teda okolo 300. pri gitare ušetríš 25 eur, pri piane 50, a to už pokryje kuriéra aj kus benzínu.
a je tam ešte jedna vec. viac hráčov znamená viac inzerátov typu "predávam, lebo som si kúpil lepšiu", a to sú najlepšie kúpy vôbec. taký človek ti o nástroji povie za päť minút viac než akýkoľvek popis.
logistika: čo sa dá poslať a čo nie
problém nie je hmotnosť, ale tvar.
gitara v mäkkom obale meria cez 110 centimetrov, často 115 aj viac. do výdajného miesta packety či zásielkovne sa to nezmestí, limit na najdlhšiu stranu je okolo 70. netvár sa, že to pretlačíš. buď to odmietnu pri podaní, alebo, čo je horšie, prijmú a poškodia.
zostáva kuriér s nadrozmerným balíkom, dpd alebo ppl, medzi českom a slovenskom 15 až 25 eur. alebo cesta autom, ktorú pri kúpe nad 200 eur odporúčam aj tak, lebo si nástroj vyskúšaš pred zaplatením. bratislava do brna je 130 kilometrov. hodina a pol.
keď posielaš gitaru, poľav struny asi o pol tónu, nie úplne, a napchaj priestor pod hlavu v obale. gitary sa v preprave lámu v krku, keď kartón spadne na hlavu.
kombo nad 15 kilogramov neposielaj vôbec. reproduktor je magnet zavesený na papieri a otrasy sa mu nepáčia. kombá kupuj lokálne, do 50 kilometrov, a vyskúšaj ich zapojené. sú našťastie všade a nikto o ne nestojí, slušný fender frontman alebo boss katana zoženieš za 60 eur v tom istom meste.
piano je vďačnejšie. p-45 váži 11,5 kilogramu a v pôvodnej krabici sa posiela normálne. bez krabice to nechaj tak a choď po ňu autom.
a ešte jedna vec
hudobné nástroje sú kategória, kde hľadanie naraz v sk aj cz inzerátoch dáva najväčší zmysel zo všetkého.
nie kvôli pár eurám. kvôli tomu, že konkrétny model, ktorý chceš, u nás nemusí byť v ponuke ani jeden mesiac. pri práčke je jedno, akú kúpiš. pri gitare chceš tú s tým krkom a tou menzúrou, a v jednej krajine na ňu proste čakáš.
presne na to som robil vloz.it. jedno vyhľadávanie, sk aj cz vedľa seba, hudba ako každá iná kategória.
a keby ti niekto tvrdil, že začiatočník si poriadny nástroj nezaslúži: je to naopak. na dobrej gitare sa hrá ľahšie a človek s ňou vydrží. na lacnej bolia prsty a do troch mesiacov stojí za skriňou. to je celý rozdiel medzi tým, kto hrá, a tým, kto to skúšal.
-- alex
najlepší nástroj je ten, po ktorom sa načahuješ o druhej ráno, nie ten, čo vyzeral rozumne v pondelok v obchode.